Spôsob a intenzita, akými sa náš dobrý známy Peter Tóth zamotal do vraždy Kuciaka, podporujú tú verziu, že keby nebol utajeným svedkom, čučal by v kolúznej väzbe s Kočnerom a spol.

Napriek postaveniu zrejme najutajenejšieho svedka, aký sa na Slovensku kedy vyskytol – kto o tomto angažmáne v Kuciakovej kauze nepočul, nech sa hlási u Žinčicu – Tóthovi sa čosi na príbehu veľmi nepáči.
Respektíve sa musí čohosi veľmi obávať, ak – napríklad – tak masívne ostreľuje noviny a novinárov. Viac by mu slušalo mlčať a ani nehlesnúť.
Ani korešpondencia s „external relations managerom“ Penty mu nepridáva nič k dobru.
Už len preto, že zoznam jeho stykov s „mokrou štvrťou“ sa rozširuje o firmu, ktorú v pomyselnom svete dobro/zlo verejnosť situuje ďaleko za čiaru slušného.
Iste, ak si hovorca píše s Tóthom ako súkromná osoba – čo vyplýva zo zachyteného - a nie za celú Pentu, tak aj Tóthova informácia, že Kočner mal s vraždou čosi spoločné, neznie tak bombasticky, ako keby hovoril za firmu.
Dá sa pokojne hádať, že Penta by si takýto komentár určite odpustila.