Ekonomické fórum v Davose sa už roky inzeruje ako summit "horných desaťtisíc" svetovej ekonomiky a politiky. "Davoský človek" je podľa slávneho ľavičiara ten, ktorý o čo suverénnejšie krúži medzi premiérmi, ministrami, finančníkmi atď. – teda v Davose –, o to menej ho vzrušujú starosti väčšiny ľudstva.

Pričom plénum zo švajčiarskych Álp sa pokrytecky tvári, že mizérie sveta práve rieši.
Globalizácia (a 4. priemyselná revolúcia) čoby ústredná téma teda neprekvapí asi nikoho.
A ani davoský folklór organizácie Oxfam, keď vždy dva dni pred stretnutím zverejňuje – teda ak jej zamestnanci práve nesexujú s maloletými domorodkyňami, čo bol škandál roka 2018 – štatistiku, ako sa má majetok miliardárov v pomere k chudobnejšej polovici ľudstva.
Kým pred dvoma rokmi ich na vyváženie majetku spodných troch miliárd populácie bolo treba ešte 61, a v 2017. len 43, dnes už na to stačí aj 26 miliardárov.
Odhliadnuc od pravdivosti – autor neverí Oxfamu ani čiarku –, alarmizmus je predovšetkým nátlakovou akciou na davoskú nobilitu, ku ktorej sa pridávajú médiá, mainstream aj "alternatíva", aby zvestovali trebárs, že "toto je neudržateľný systém", a tak podobne.
(Skúste rešerš titulných strán Pravdy okolo 22. januára za posledných desať rokov.)