Ťažko sa hľadá niečo pozitívne na pláne Roberta Fica odsťahovať sa do Košíc a prevteliť sa do služobníka ústavnosti. Ak nič iné, tak už len Ficov posledný rok v politike naservíruje na počkanie zbierku dôvodov, prečo by mala byť odpoveď na jeho prihlášku: ďakujeme, ale nie.
Avšak jedna pozitívna vec by predsa len bola.
Neúmyselne, ale celkom prirodzene upriamil pozornosť časti voličov na to, že niečo ako Ústavný súd existuje. A nie je to zanedbateľný úrad, kde môžu pre Slovensko beztrestne pečiatkovať rozhodnutia figúrky, ktoré niekto podľa potreby premiestňuje.
A tu by sa aj mala končiť rola Fica v tomto príbehu.
V stredu prehovoria kandidáti a bude to v rukách poslancov, či sa toto vypočutie nezmení na trojdňovú frašku, ktorá má zakryť, že parlamentné strany sa už dávno rozhodli, koho idú navoliť do sudcovskej skupinky pre Andreja Kisku. Nakoľko ho postavia pred voľbu menšieho zla, na ktorú je táto krajina dlhodobo odsúdená.
Nakoľko sa dokážu aspoň pri tejto voľbe vymaniť zo straníckej kazajky. Vyberať tak, aby volič nemusel riešiť, či tento súd naozaj chráni ústavnosť, alebo naopak, tieto piliere podkopáva: z neznalosti, zo servilnosti, z nedostatku morálky a integrity.
Je možné, že niektorí sa už teraz rozhodli pre obštrukcie s ficovským úškrnom do tváre voliča a, samozrejme, za jeho peniaze. S presvedčením, že volič aj toto strávi. Že mu na tom skutočne až tak nezáleží, že nejaký účelový sociálny balíček to potom vyrieši.
Lenže v čase autokratických ambícií a zákonov, ktoré sa niekedy rodia aj z pomsty, na objednávku oligarchu alebo z poslaneckej demencie, aj Ústavný súd rozhodne, či sa neposunieme smerom k nedemokratickým režimom.
