Autorka je lekárka a spisovateľka
Nedávno sa vrátila po rodičovskej dovolenke do práce. Veľmi sa tešila. Ale čoskoro sa jej zmocnilo rozčarovanie. Deti sa vraj veľmi zmenili. Ostatné pritakajú.
Sledujem debatu troch učiteliek. Všetky učia už dlhšie a treba podotknúť, že sú z tých, ktoré ešte majú toľko energie, aby robili pre deti aj niečo navyše a svoju prácu zrejme naozaj majú rady. No počúvam, čo všetko je iné, ťažšie, čo ich tlačí.
Sťažnosti na byrokraciu v učebnom procese, na systém ďalšieho vzdelávania, ktoré ani tak nepokrýva potrebu zlepšovania ako skôr potrebu fakúlt, ktoré vzdelávanie organizujú. Čoraz arogantnejšie deti a bezočivá, nedovzdelaná nastupujúca generácia.
Slobodný výber školy či učiteľa, vraj tiež nie je záchranou, často znamená najmä to, že učiteľ nesmie nič povedať, aby nestratil žiaka. Nesmie dať zlú známku, aby neznížil rating školy. A ak je naozaj dobrý, znamená to tiež, že jeho trieda bude plná, ba priam preplnená, čo mu určite neuľahčí napĺňať predstavy niektorých rodičov, že dobrý učiteľ automaticky zaručí ich deťom výborný prospech.
