Autor je bývalý belgický premiér, je predsedom Aliancie liberálov a demokratov Európskej skupiny (ALDE) v Európskom parlamente
Populistické vzbury v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve dosiahli kritický bod. Na začiatku tretieho roku v úrade je americký prezident Donald Trump svedkom najdlhšej „odstávky“ vlády v dejinách. Keďže sa sám zahnal do kúta, je pri vyjednávaní ukončenia ním vytvorenej krízy do veľkej miery odkázaný na milosť demokratických členov Kongresu.
Podobne platí, že po tom, čo britská premiérka Theresa Mayová nedokázala v parlamente získať podporu svojej brexitovej dohody, musí sa dohodnúť buď s opozičnými labouristami, alebo s brexitérmi z radov konzervatívcov a so severoírskymi unionistami, ktorí držia jej vládu nad vodou.
Diplomati a politici v Bruseli hlboko ľutovali Mayovej neúspech. Napokon, hlasovanie britského parlamentu nebolo len odmietnutím „dohody Mayovej“, ale aj „dohody Únie“ – čo mnohým britským poslancom uniklo.
Vzhľadom na „červené čiary“ britskej vlády vo veci obmedzenia prisťahovalectva z kontinentu a vyčlenenia Veľkej Británie spod jurisdikcie Súdneho dvora EÚ, dosiahnutá dohoda je vyvážená. Vďaka urovnaniu finančných záväzkov a istote pre európskych a britských občanov umožňuje usporiadaný rozvod.
Dohoda na mieru
Navyše, súčasťou rozvodovej dohody je politická deklarácia, ktorá vytvára základy pre tesné a trvalé vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Obe strany sa zaviazali k rýchlemu dojednaniu trvalých pobrexitových pravidiel, vďaka čomu by sa nikdy neuplatnila problematická „írska poistka“ – ktorá je nevyhnutná pre zaistenie nespochybniteľnej platnosti Veľkopiatkovej dohody a mieru v Severnom Írsku.
