Keby stĺpček bol rubrikou pre poučenie, leitmotív by mohol znieť, že kto akými zbraňami bojuje, takými aj zahynie. Keďže priznanie uľavuje (hoci nepardonuje), paralely so zavlečením Kováča mladšieho si necháme.
SIS o zmiznutí Kosíka: Otázky sú absurdné Čítajte Inak veľmi nevedno, čo také si o únose Kosíka vlastne myslieť. Ozbrojené komando v Bamaku navádza na myšlienku, že vyrástol v Afrike na „veľké zviera“.
Vidieť súvislosť s jeho svedectvom proti Lexovi je dosť zložité. Keby zo Slovenska šla stopa, čosi by sme už o úspechu akcie počuli.
Ani skutočnosť, že priznaním si doma znepriatelil pol podsvetia, nie je dosť silným impulzom zvažovať, že únoscovia prišli či boli objednaní zo Slovenska. Na takéto dlhé prsty slovenských špeciálnych zložiek v zahraničí niet jediného precedensu.
Je možné aj to, že únos je o Kosíkovi vôbec poslednou zmienkou. O čosi lepší scenár pre neho by bol, keby pýtali za neho výkupné či výmenu za niekoho. Tým by sa aj potvrdilo, že si vydobyl v Mali akúsi dôležitosť, na akú však Slovensko sotva bude hrdé.
