Soňa Gyarfášová je právnička a redaktorka, venuje sa pamäťovej histórii
Filip Pavčík, Soňa Jánošová, Kristína Jurčišinová, Sandra Polovková a spol.: Stretnutie tých, čo prežili šoa. Post Bellum a Ohel David, 2018.
Ona sa venovala medzi preživšími tréningom pamäti, on zasa rád vo voľnom čase prednášal o histórii 20. storočia. Manželia Magdaléna a Ľudovít Nágelovci prežili posledné roky v domove Ohel David. Hoci ich spoločný život trval dlhých 73 rokov, vzali sa už po dvojtýždňovej známosti.
V roku 1942, keď hrozila mladej žene pre jej židovský pôvod deportácia zo Slovenska, ponúkol jej perspektívny inžinier záchranu – sobáš. Svadba z rozumu sa veľmi rýchlo zmenila na lásku, ktorá im pomáhala aj ďalej. Vtedy, keď ich už neskôr oboch deportovali do Auschwitzu a rozdelili v Ravensbrucku.
„Raz presne na moje dvadsiate štvrté narodeniny som vozila hlinu k plotu medzi tábormi. Keď som náhodou zdvihla hlavu, uvidela som za plotom manžela len pár metrov od seba. Ako dar na narodeniny. Pre mňa to vtedy bolo osudové znamenie, že musím prežiť - preňho, spomínala sama pani Nágelová, ktorá zomrela ako 95-ročná v roku 2015.
Jej manžel Ľudovít, ktorý sa dožil 101 rokov, zomrel iba rok po nej.
Stretnutie preživších
Aj ich príbeh zachytáva prvotina z dielne slovenskej neziskovej organizácie Post Bellum, ktorá sa snaží systematicky mapovať príbehy pamätníkov 20. storočia. Svojou prvou knižkou nadväzuje na prácu „staršej českej sestry“.
Českú organizáciu založili novinári a dokumentaristi Mikuláš Kroupa a Adam Drda, ktorí príbehy preživších dvoch totalít zbierajú od roku 2001. V nej stihli doteraz vydať pätnásť kníh - medzi nimi Normalizované životy I a II, Príbehy 20. storočia: Kruté storočie, Príbehy hrdinov, My sme to nevzdali alebo populárnu knihu príbehov zobrazených formou komixu Jěště jsme ve válce.
„Naša prvá kniha vychádza z blízkej spolupráce s bratislavským domovom pre seniorov Ohel David, ktorý je určený pre tých, čo prežili holokaust. Na konci minulého roka oslavoval svoje dvadsiate výročie. Viaceré osudy jeho obyvateľov sme už v minulosti zachytili a spracovali. Riaditeľka domova Martina Kotúčková a riaditeľka Post Bellum Sandra Polovková potom prišli s ideou predstaviť príbehy tých, čo prežili, ktorí ním prešli,“ hovorí dokumentaristka Post Bellum Debora Pastirčáková.
Verí, že kniha by mala byť nielen svedectvom doby alebo podkladom pre učiteľov či historikov v ich výskume. Mala by tiež priniesť spomienku na ľudí, na ktorých by sa nemalo zabudnúť. Väčšina z nich sama svoj príbeh nikdy nezachytila. Zostavená je zo 101 príbehov, písaná jednoducho, obsah by mal byť viac ako forma.
Stretnutie tých, ktorí prežili šoa.
Začalo sa to fackou
Chýbajúce písmená v nadpise na obálke knihy s grafikou Kataríny Balážikovej sú ako biele miesta histórie, ktorá je v spoločnosti aj po takmer 80 rokoch bolestivá a výbušná. Často aj nepriznaná.
