Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Keď sa povie Sereď, väčšine Slovákov sa zrejme vybavia závody vyrábajúce oblátky, logistické centrum amerického internetového giganta, vážska priehrada Kráľová alebo čerstvý prírastok najvyššej futbalovej ligy. V posledných rokoch však tisícky návštevníkov prichádzajú do západoslovenského mestečka aj pre čosi iné.
Od roku 2016 tu sídli Múzeum holokaustu, ktoré vzniklo v priestoroch niekdajšieho pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Počas druhej svetovej vojny ním prešlo 16-tisíc Židov, väčšinu z nich zavraždili v nacistických vyhladzovacích táboroch, najmä v poľskom Osvienčime.
Tento najznámejší tábor smrti oslobodili spojenecké sily práve pred 74 rokmi, preto OSN vyhlásila 27. január za Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Celkovo počas neho zahynulo v Európe odhadom až šesť miliónov Židov, len v Osvienčime z toho až milión - okrem nich aj tisíce Poliakov, Rómov, Rusov, Nemcov či Čechov a Slovákov.
Hoci sú tieto skutočnosti dostatočne preskúmané a vyučuje sa o nich už na základných školách, antisemitizmus je, žiaľ, v časti spoločnosti stále hlboko zakorenený. Podľa veľkého prieskumu medzi židovskou komunitou v dvanástich krajinách EÚ, ktorý vlani v decembri zverejnila Európska agentúra pre základné práva, má až deväť z desiatich európskych židov pocit, že antisemitizmus za posledných päť rokov dokonca zosilnel.
Nie len extrém
Zaujímavý je pritom kontrast, ako na rovnakú otázku v čerstvom prieskume verejnej mienky Eurobarometer odpovedala široká verejnosť. Antisemitizmus sa v posledných piatich rokoch zhoršil podľa 36 percent obyvateľov Únie, na Slovensku takto odpovedalo iba pätnásť percent respondentov. Ako problém v našej spoločnosti ho označil každý piaty Slovák.
