Autor je študentom politológie na MU v Brne a absolventom Kolégia Antona Neuwirtha
Priama voľba prezidenta republiky prirodzene vyvoláva výzvy na vzdanie sa kandidatúry. Celé spektrum voličských preferencií bude nakoniec reprezentovať jeden človek. Intenzívnejšie než v parlamentných voľbách sa tak ukazuje záujem jednotlivých táborov o to, čo sa deje v iných táboroch.
Pomôžu cirkevné autority k zvoleniu Harabina? Čítajte Pre mňa neprijateľný Harabin rozhodne nie je v tom istom tábore ako Mikloško a presahy ich elektorátov sú zatiaľ špekuláciou. Martin Kováč v tom má jasno: konzervatívci majú buď kandidáta zlého, alebo bez šance. Netreba preto riskovať a máme voliť Zuzanu Čaputovú, prípadne Róberta Mistríka.
Hovorí, že postoje konzervatívcov mimo prieniku s liberálmi sú v týchto voľbách nepodstatné, a preto by sa mali poslušne zaradiť. Realita sa však nedá vyčítať z facebookových statusov a predvolebných prieskumov. Už vôbec nie predtým, ako sa vôbec začala seriózna kampaň so všetkými kandidátmi.
Naozaj sú liberálni kandidáti démonizovaní?
Silný dôraz dáva Kováč vo svojom komentári práve na očierňovanie a démonizovanie liberálov konzervatívcami. Možno sa mýlim, ale očierňovanie chápem ako kritiku založenú na klamstve. Je očierňovaním, keď nejakého kandidáta odmietnem voliť na základe jeho postojov, prípadne to verejne deklarujem? Je hodnotové vymedzenie sa démonizovaním?
