SME
Nedeľa, 21. apríl , 2019
AUTORSKÁ STRANA SONE JÁNOŠOVEJ

Prečo lúčenie sa so zomierajúcim nikdy nie je ako z filmu?

Zoči-voči smrti sme vždy nesvoji.

Ladislav Čemický: Na dolnej zemi (1930–1940). (Zdroj: webumenia.sk)
Článok pokračuje pod video reklamou

Čakala som na parkovisku pred domom. Taška zbalená na dva dni: čisté oblečenie, kniha, zubná kefka. Keď som nastúpila do auta, uľavilo sa mi. Vonku bol nepríjemný február a vyhriate auto bolo po pár minútach nehybného čakania vítaná zmena. Pozdrav, bozky na líca, otázka, či dlho čakám. Pred nami bolo niekoľko stoviek kilometrov.

Cesta príjemne plynula a všetko vyzeralo ako ideálny výlet. Rozprávali sme sa, občas smiali.

Ani jedna z nás nehovorila o tom, kam ideme a najmä o tom prečo vlastne. Ani jedna z nás asi celkom nevedela, čo sa od nás očakáva, čo máme hovoriť a ako sa správať. Ja, v tom čase niečo po dvadsiatke, ani moja staršia sestra sme na niečo podobné neboli pripravené.

V živote sa totiž len sotva pripravíte na to, ísť niekoho vidieť naposledy.

Bola to práve sestra, ktorá mi niekoľko dní predtým zatelefonovala tých pár nepríjemných viet. Rakovina pankreasu. Nič sa nedá robiť. Zostáva len pár týždňov. „Musíme sa ísť rozlúčiť,“ povedala. „Áno, musíme,“ súhlasila som, no vôbec som nevedela, čo také lúčenie sa vlastne bude znamenať.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Smrť je upokojujúca. Ale ako o nej hovoriť?

Keď sme vošli do malého bytu našich starých rodičov, nič nenaznačovalo prítomnosť umierajúceho muža. Žiadne filmové šero ani ticho, ktoré má uľahčiť odchod. V televízii bežal kvíz a z kuchyne rozvoniavala polievka. „Bude to fajn“, vravela som si. „Bude to ako normálna návšteva.“

Keď sa však vynoril z izby, pochopila som, že smrť je tu. Už je jeho súčasťou. Ukazovala sa v prepadnutej tvári, v neistej chôdzi, v očiach, ktoré som nepoznala, v pokožke, ktorá spriesvitnela. Umieranie bolo zrazu zreteľné. Tento človek tu je a zároveň nie je. Dostala som strach.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5QFS na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5QFS na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Hlavné správy zo Sme.sk

Srí Lankou otriasli výbuchy.

Útoky na Srí Lanke: zabíjali najmä povstalci

Ktoré boli najväčšie teroristické útoky v krajine za posledných tridsať rokov?

Útok Tamilských tigrov na vojenský konvoj v októbri 2006.
Dobová ilustrácia v tlači zachytáva smrtku, ktorá pádluje znečistenou Temžou.
Tibor Gašpar, bývalý policajný prezident.

Neprehliadnite tiež

#DOSTOSLOV

TV Tip

Krátka poviedka do sto slov.

Komentár Bena Cunninghama

Čo vyriešilo Muellerovo vyšetrovanie Trumpa

Muellerova správa toho veľa neukázala.

Ben Cunningham.
Kniha týždňa - Fórum

Román o tom, ako drzosť rozpútala vojnu

Vuillard ukazuje, že blitzkrieg bol iba zápcha pancierových vozidiel.

Komentár Petra Schutza

Moment Čaputová nebol prelud

Reč aprílového Focusu dáva na známosť, že tento moment ovplyvnil politickú krajinu.

Peter Schutz.
Stĺpček Jakuba Fila

Ficov svet je slepý a hluchý, preto chce zapchať oči a uši aj verejnosti

Smeráci nechcú vidieť obmedzovanie.

Jakub Filo.