Trinásť rokov a deväť mesiacov právnickej praxe je na kandidatúru na
ústavného sudcu málo.

Ak reč zákona hovorí o pätnástich, tak uchádzač je nespôsobilý ešte i vtedy, ak medzitým stihol byť trikrát predsedom vlády.
Ak mu z výkonu práva ozaj chýba rok a štvrť, tak popri stovke neformálnych vidíme aj jeden formálny argument proti tomu, aby predseda Fico robil v Košiciach sudcovskú kariéru.
Darmo pôsobil na vypočutí suverénnejšie ako všetko ostatné, pre poslanecké
plénum či ústavnoprávny výbor by nemalo byť nič samozrejmejšie, ako nepustiť do hlasovania kritériá neplniaceho kandidáta.
Keďže má však Fico jednu pravdu (viac nie), totiž že parlamentná voľba je politika, je pokojne možné, že ani takáto evidentná prekážka neskríži jeho kandidatúre cestu.
Udalosti nepredbiehajme.
Slovenským reáliám primerané, čiže vrcholne bizarné by bolo, keby legalitu Ficovho zvolenia skúmal ten súd, ktorého by už on bol sudcom.
Či, nedajbože, predsedom. Pevne verme, že až takto drasticky si dejiny nezažartujú.