Autor je básnik a prekladateľ
Jednou z najkrajších ľudských vlastností je schopnosť vcítiť sa do iného človeka zvaná empatia – a človek s empatiou býva (aj keď nie vždy) za empatiu aj odmenený.
Borisa Chmela poznám od jeho chlapčenského veku. Jeho otec ho brával so sebou, keď sme chodili na Slovan zahrať si tenis. Boris sedával pri dvorci a keď nám chýbal štvrtý do štvorhry, stačilo naňho kývnuť. Zaradil sa vedľa otca a z jeho rakety začali lietať kvalitné, no ohľaduplné údery.
Aj keď to bol len chlapec, mal nielen tenisový talent, ale aj vrodenú empatiu a nechcel starším pánom pokaziť radosť z hry. (Iba občas neodolal a predviedol nám taký return, že sa mi o tom dodnes sníva.)
Na nejaký čas mi zmizol z očí, no zrazu som ho zazrel na televíznej obrazovke ako hovorcu záchrannej služby. Keď je niekde autohavária a záchrana ľudského života závisí od sekúnd, aj záchrancovia riskujú životy.
