Autor bol ministrom financií SR, pôsobí ako poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana
Minulý týždeň som sa zúčastnil na viacerých diskusiách so zaujímavými a vzdelanými ľuďmi a na každej z nich sa objavili názory, že súčasný model fungovania ekonomiky a sveta založený na nevyhnutnosti ekonomického rastu je prekonaný a nebude v ňom možné pokračovať najmä z dôvodu nedostatku zdrojov, ktoré sú objektívne obmedzené.
Nesúhlasil som a nesúhlasím s týmto (najmä v intelektuálnych kruhoch pomerne rozšíreným) názorom, aj keď uznávam, že tu sú niektoré vážne hrozby a problémy, o ktorých už vieme dnes a určite sa objavia aj nové, o ktorých ešte netušíme.
Najskôr hlavný dôvod, prečo si myslím, že rast je nielen nevyhnutný, ale aj možný. Je ním vedecký a technologický pokrok, ktorý umožní, tak ako to umožňoval aj doteraz, prekonať mnohé problémy a obmedzenia, ktoré sa v minulosti zdali neriešiteľné.
Spomeňme správu Rímskeho klubu „Hranice rastu“, v ktorej renomovaní svetoví vedci a intelektuáli začiatkom sedemdesiatych rokov varovali, že ľudská civilizácia v priebehu nasledujúcich 50 až sto rokov zanikne, pretože vyčerpáme dostupné zdroje nerastných surovín a fatálne znečistíme životné prostredie.
Polstoročie už takmer uplynulo a vidíme, že tieto hrozby sa zďaleka nenaplnili. Ich hlavnou slabinou totiž bolo, že podcenili (alebo vôbec nezohľadnili) vedecký a technologický progres, ktorý dokonca rastie zrýchľujúcim sa tempom.
