Autorka pracuje v Centre pre výskum etnicity a kultúry
Keď sa narodí rómske dieťa, má trikrát väčšie riziko ako nerómske dieťa, že sa nedožije prvých narodením. Žiť bude asi o šesť rokov kratšie, ako keby sa narodilo nerómskym rodičom.
Chudobné rómske dieťa má tiež približne štyrikrát nižšiu šancu, že pôjde v troch rokoch do škôlky.
Ale, naopak, päťkrát vyššiu, že sa nebude vzdelávať v bežnej škole, ale že mu bude diagnostikované ľahké mentálne postihnutie a skončí v špeciálnej škole alebo triede.
Ak sa vyhne osudu každého piateho rómskeho dieťaťa, ktoré smeruje do špeciálky, je aj tak vysoko pravdepodobné, že väčšina spolužiakov bude Rómov. A s desaťnásobne vyššou pravdepodobnosťou bude opakovať niektorý ročník (alebo aj niekoľko).
Aspoň ich znechutíme
Opakovaním ročníka sa síce pravdepodobne nenaučí čo treba, ale zato sa utvrdí v tom, že je neschopné a nedokáže sa učiť.
Tým, že má aj násobne vyššiu šancu začať v nultom ročníku, ktorý sa počíta do povinnej dochádzky, má už pri zápise do školy len asi šesťdesiatpercentnú šancu, že sa dostane v šestnástich rokoch do deviatej triedy, ako vyžaduje zákon.
Ak sa aj dostane do piatej triedy, má len polovičnú šancu, dostať sa do deviatej. Menej ako percentu detí z chudobných rómskych rodín sa podarí ísť na gymnázium.
Ak by sa narodilo nerómskym rodičom, ktorí nie sú v hmotnej núdzi, šanca by bola okolo 30 percent. Na vysokú školu to dotiahne asi len 0,6 percenta chudobných rómskych detí.
