Okrem udržiavania folklóru pri živote patrí medzi slovenské tradičné neduhy snaha normovať výkon parlamentu ako výrobu tvárnic – čím viac zákonov, tým lepšie. S chodiacim étosom parlamentarizmu Pavlom Paškom sa dalo zhodnúť na máločom, ale nemýlil sa, keď upozorňoval, že to je hrubé nedorozumenie.
Chaos okolo Fica odsúva voľbu kandidátov na ústavných sudcov Čítajte Naopak, veľmi často platí, že poslanec najlepšie urobí, keď žiadny zákon nepredloží a ešte sa príčinlivo posnaží zabrániť v prijatí nejakého cudzieho. Vzorom nech nám je ústavné zavedenie dôchodkového stropu, ktoré sa v utorok podarilo opäť úspešne odložiť.
Výkon je to o to obdivuhodnejší, že pre „nejakú“ podobu stropu je v parlamente jasná väčšina od Smeru cez SNS, Sme rodinu a OĽaNO až k fašistom. Vlastne je rýchlejšie napísať, že odoláva len SaS a Most. Našťastie, v rozvracaní verejných financií stojí toľkokrát opľúvané politické hašterenie a snaha nepriznať body súperom.
