Kto zásoboval bödörovský klan informáciami z policajnej záhrady? Z akého dôvodu dal bývalý šéf polície pokyn na preverenie záznamov novinára Jána Kuciaka? Nepreverovali aj iných novinárov, ktorí písali o korupcii? Či sú zraniteľní, kde ich to najviac bolí, ako žijú a či nemajú dlhy?

Nebola povestná novinárska paranoja o nedôvodných odpočúvaniach a sledovaniach napokon uskutočnená nočná mora?
Toto sú otázky, pre ktoré by sa mal premiér Peter Pellegrini strhávať zo sna.
Traumu z vraždy nie je možné prekonať tak, že štát ukryje časť špiny, ktorá sa počas vyšetrovania vyplaví na povrch.
Takým spôsobom sa trauma len ďalej prehĺbi. A dôvera v to, že všetci, ktorí sa do tej špiny namočili, budú nakoniec potrestaní, sa neposilní. Naopak, bude len chradnúť, navyše o to viac, o čo bude nejasnejšie, koho štát vlastne selektívnym odkrývaním prepojení a väzieb chráni.
“Advokáti rodiny obetí vraždy môžu s informáciami v spise nakladať podľa svojho najlepšieho uváženia, najmä ak ide o verejný záujem.
„
Toto nie je bulvárna kauzička a kritické médiá nekŕmia národ šťavnatými klebetami o nevere, nech si verejnosť mľaská. Toto je vražda novinára, ktorej predchádzalo sledovanie a lustrovanie novinárov. A nie bez policajnej pomoci.
V tejto kauze si politici len tak nezáväzne dopisovali s objednávateľkou vraždy. V každej demokratickej krajine je to dôvod na verejné otázky a verejné odpovede.
Pellegrini vytvára dojem, že médiá, ktoré sa snažia o verejnú kontrolu, aby sa politici nemohli len tak spoliehať na krátku pamäť národa, porušujú pravidlá. A že sú neslušné. V situácii, keď pravda o všetkých okolnostiach vraždy je verejným záujmom.
Redakcia citlivo zvažuje, čo je možné publikovať vo verejnom záujme, aby nenarušila vyšetrovanie. Rozhodne nevychádza z čiastkových informácií, ktoré jej niekto účelovo podhadzuje, ako to naznačuje Pellegrini.
Je dôležité, aby verejnosť chápala, že advokáti rodiny obetí vraždy môžu s informáciami v spise nakladať podľa svojho najlepšieho uváženia, najmä ak ide o verejný záujem.
Vyšetrenie tejto vraždy nie je len o tom, aby sme správne vyplnili kolónku vrah. Potrebujeme poznať nielen sprostredkovateľa, ale všetkých objednávateľov vraždy, tých, ktorí im vytvárali pôdu, ktorí ich kŕmili, zbierali pre nich informácie a roky kopali základy pre štát, kde sa to celé môže. A nakoniec sa zločin premlčí.
Pellegrini by mal trvať na absolútnej transparentnosti, lebo len tak docieli, aby verejnosť verila, že žijeme v krajine, kde Kočnerovia, Zsuzsové, Bödörovia, Tóthovia a ich chlebodarcovia nerozhodujú o tom, kto a kedy bude sledovaný a preverovaný. A v konečnom dôsledku umlčaný.