Nie je to udalosť sezóny, ale najvyššie vyznamenanie Masarykovej univerzity Andrejovi Kiskovi je – okrem iného – politické gesto ďalekej nosnosti.

Zlatá medaila slovenskej štátnej hlave má hodnotu akoby deklarácie významnej vzdelávacej ustanovizne (na rozdiel od slovenských aj "dohľadateľnej" v rebríčkoch svetových univerzít), a ukazuje, aký nekonečne vzdialený od vôbec myšlienky na ocenenie je ich prezident vlastný, český.
Od ktorého, všakáno, by k storočnici univerzity samozrejmejšieho laureáta byť nemalo.
To, že rektor Bek je súčasne členom Senátu za STAN, ODS a TOP 09, nabáda na bagatelizáciu, že to politické sympatie umietli cestičku k metálu Kiskovi. Skutočnosť, že sa so školou "našli", však stojí na autentických pilieroch, ktorým oddanosť sa stáva v dnešnom svete kritickou.
Prezident i rektor stoja na rovnakej platforme vo veci akademických slobôd, demokracie, otvorenej spoločnosti, kontroly moci, slobody médií atď.