Autor je podpredseda vlády a minister životného prostredia
Pri životnom prostredí dlho vládla jedna tendencia. Preferovať krátkodobé pohodlné záujmy namiesto dlhodobej zodpovednosti k vlastnej krajine. A verím, že časy sa menia. Vidím to aj na aktuálnej diskusii ohľadom zavedenia zálohovania PET fliaš a plechoviek.
Zálohovanie nápojových obalov už je v legislatívnom procese. A téma naberá na dynamike. Je to tak správne. Teda po hranicu, kým padajú vecné argumenty.
Mojou osobnou snahou je udržať diskusiu o nastavení zálohovania v konštruktívnej rovine. Preto si dovolím na niektoré menej presné tvrdenia zareagovať aj písomne. Z jedného dôvodu. Aby diskusiu napokon nezahltili.
Nemecký prípad
Hneď prvým sporným bodom v celej diskusii je snaha maľovať obrázky o zhoršení triedenia či recyklácie odpadu po zavedení zálohovania. Aby som si nevyrábal slameného panáka, citujem z otvoreného listu, ktorý som dostal.
„V Nemecku znamenalo zavedenie zálohovania pokles recyklácie o 20 percent. Bolo to spôsobené viacerými faktormi, ale najvýznamnejším z nich bolo, že ľudia prestali triediť. Ľudia si povedali, že stačí, ak odnesú PET fľaše späť do obchodu a už netreba triediť.“
Áno, je pravda, že za rok 2004 (rok po zavedení zálohovania) v Nemecku zaznamenali medziročne pokles miery recyklovania. Podľa Eurostatu o štyri percentuálne body. Lenže za spomenutými „viacerými faktormi“ sa skrývajú predovšetkým významné investície Nemecka do energetického zhodnocovania odpadu.
Medziročne teda mierne poklesla recyklácia, no stúplo spaľovanie. A v ďalších rokoch opäť recyklovanie v Nemecku rástlo. Čo nám teda nemecký prípad hovorí o zálohovaní na Slovensku? Absolútne nič.
