Ani to veľmi nebolelo. „Amputácia“ poradcu Gašpara z ministerstva vnútra bola bez alternatívy. Teda ak si Pellegriniho garnitúra chcela zachovať zvyšky vážnosti.
Či Gašpar odchádza po dohode, alebo mu Saková rovno ukázala dvere, je vcelku jedno, aj keď v jeho situácii sa dohadovať nebolo o čom. Podozrenie, že lustroval zavraždeného novinára, by bolo devastačné ešte aj v prípade, keby z pozadia nepadal dlhý Kočnerov tieň. Ale padá.

Dnes už viac než domnienka, že polícia spolupracovala s mafiánom, podporuje teóriu o štáte, ktorý zlyhal a rozpadáva sa pod rukami svojich „elít“. Predstava spoluúčasti na vraždách v Mači je hrôzostrašná, ale už sa nedá odohnať.
Iste, korupcia v Policajnom zbore existuje aj inde. Nám však nestraší pred očami zrútenie jednotlivca, ale celej inštitúcie, keď nezákonné pokyny, z ktorých tuhne krv, rozdáva samotná hlava polície.
Samozrejme, obvinenie môže byť aj nekorektné, avšak niet takých okolností či súvislostí, ktoré by s takým bremenom pardonovali zotrvanie vo funkcii.