Vytrvalé kampane za domáce výrobky sú otravné, ale v zásade im rozumiene. Gastroodrodilcovi síce na pôvode šunky na maslovom rožku záleží zhruba rovnako ako na pôvode kľukového hriadeľa (žiada akurát, aby plnili účel), ale tiež chápe, že každý rád počuje, že je z definície akosi lepší.

Je to prostá psychológia: ak je označenie „pravá slovenská šunka“ známkou kvality, tak oným kvalitatívnym znakom je „pravé slovenské“. Z čoho vyplýva, že kto sa cíti ako Slovák, môže sa cítiť ako čosi s mimoriadnymi kvalitatívnymi znakmi.
Potiaľ dobre. Ale to čo je za odporúčanie Gabriely Matečnej, aby sme pre poľskú kauzu nakupovali a jedli slovenské mäsá?
Čo majú robiť v Rakúsku, Švédsku a Paraguaji? Veď dosť pre všetkých na Slovensku určite nevyrobíme. Aha, akože aj oni majú jesť domáce? Čiže v Hainburgu je rozumné nakupovať rakúske mäso a Rusovciach zasa slovenské? Alebo teda môžeme aj rakúske?