Tentoraz to takmer vyšlo. Skoro sa podarilo odliať ďalších 33 miliónov "na vedu", aby si to nik nevšimol.
Namiesto toho však musí ministerka školstva Martina Lubyová trasúcim sa hlasom vysvetľovať, že toto je zastrašovanie slušných vedcov, že ona chcela vede vždy len dobre, že ona je predsa sama vedkyňa, aha, kedysi šikovná akademička a profesionálka.
Lubyová odvolala pre podozrivé stimuly šéfa sekcie ministerstva Čítajte Tak teda takto: nik netvrdí, že ministerka školstva sama vymyslela opakujúcu sa schému.
Nehovorí, že osobne sa aktívne podieľa na vypaľovaní slovenských vedeckých pracovísk. Že ona berie malú (skôr veľkú) domov – inak, to zrejme nerobil ani Plavčan.
Lenže rezort pod SNS prevzala dobrovoľne. Nie iní, ona sama sa rozhodla a vybrala si.
Alebo skúsime inak, aby tomu teda lepšie porozumela: to nie je sprisahanie ani korelácia, jestvuje jasná kauzálna súvislosť medzi odlievaním verejných zdrojov a huránarodniarmi. Naprieč rezortmi vrátane školstva (doteraz štyria odsúdení zo slotovskej generácie).
Možno Martina Lubyová kedysi plánovala prestupnú stanicu z miestnej k medzinárodnej akademickej kariére. Teraz jej zostala iba hanba.
