Je až neuveriteľné, ako sa politickej triede podarilo presvedčiť seba samých, že sú v nevýhode.
A že kedykoľvek sa cítia oslabení – protestmi, tlačovkami svojich súperov či obyčajným spravodajstvom, ktoré nejde v ich prospech –, majú právo vytiahnuť na svoju obranu do verejného priestoru čokoľvek.
A keď píšeme, že čokoľvek, myslíme tým naozaj čokoľvek.
Napríklad videjko, v ktorom predseda Smeru nastojato pred logom strany rozpráva o tom, ako nás chráni pred „lokajmi zahraničných protislovenských síl“.
Keď Fico kázal svoju verziu udalostí z pohovky – „na Kollára či Harabina“ – dalo sa to chápať ako exces. Toto však už vyzerá ako stanovisko strany.
Môžeme teda skonštatovať, že kým Danko sa plahočí okupovaním televíznych staníc, Fico naplno vyšiel na komunikačné chodníčky, ktoré mu vyšliapal politický neštandard.
Vždy, keď sa Smer priblížil na nerozoznanie k extrému – používaním slovníka agresívneho populizmu a ultranacionalizmu –, poslanci sa radi bránili odpoveďou, že keby to nerobili oni, rástol by Kotleba a Kollár. A tí to vraj myslia vážne.