Autor je politológ a publicista
Američania stratili trpezlivosť s ruským porušovaním Zmluvy o likvidácii striel stredného a krátkeho doletu v Európe (INF) a tá po 32 rokoch končí. Otvára sa tak otázka, či by Európa nemala začať budovať vlastné jadrové sily.

Jadrové zbrane sú v skutočnosti najsilnejšou psychologickou zbraňou.
Jedna z pragmatických definícií hovorí, že ak dôjde k ich použitiu, tak zlyhali. Ich úlohou je totiž odstrašenie aktérov, aby nemuseli byť použité.
Funguje to. Od druhej svetovej vojny neboli použité ani raz. Máme dokonca precedens, keď iné zbrane hromadného ničenia – chemické zbrane, neboli po hrôzach prvej svetovej vojny európskymi mocnosťami použité v tej druhej – napriek tomu, že aj Nemci, aj Briti ich mali obrovské množstvo.
Strach, že ich v odvete použije druhá strana, bol silnejší. A to aj vtedy, keď už Nemci čelili jasnej porážke.
Bez Američanov
Ruské porušovanie zmluvy INF a jej následné vypovedanie Američanmi je problémom najmä pre Európu.
Znovuzavedenie striel stredného doletu na pozemných nosičoch v skutočnosti nemá pre Rusov vojenský zmysel – na lodiach a lietadlách, na ktoré sa zmluva nevzťahuje, ich majú dosť. Je to najmä Putinova hra pre vlastné obyvateľstvo – potvrdzovať Rusko ako strategického vyzývateľa USA. A v Európe zvyšovať prvok nestability a ohrozenia.
Doteraz sa Európa spolieha predovšetkým na ochranný dáždnik USA. Celú históriu NATO tak sprevádzala kľúčová otázka – budú Američania riskovať zničenie svojich miest, ak v obrane západnej Európy pred sovietskym útokom použijú strategické jadrové zbrane?
Nejde len o Trumpa a jeho nevypočítateľné správanie. Pozornosť Američanov sa čoraz viac presúva z Európy do Pacifiku – od konca studenej vojny sa americká vojenská prítomnosť v Európe scvrkla asi na desatinu.
Že by po zrušení zmluvy INF Američania rozmiestnili v Európe svoje strely stredného doletu, ako to proti sovietskym raketám urobili počas studenej vojny, je teda krajne nepravdepodobné.