Autor je analytikom think-tanku STRATPOL - Inštitút strategických politík.
Mnoho pozorovateľov domáceho i zahraničného politického diania sa zhodne, že súčasný vývoj sa začína výrazne odlišovať od zaužívaného poriadku vecí. Na otázku, kam zmeny spejú a prečo sa dejú, neexistuje zhoda.
Niet sa čo čudovať. Nachádzame sa totiž v momente, keď okrem niekoľkých obmedzených bodov nepanuje ani jednotné porozumenie charakteru sledovaných zmien.
Pre poriadok je dobré zmieniť aj tých, ktorí sú presvedčení, že všetko je tak, ako bolo vždy, a len vďaka internetu či komunikačným technológiám o tom všetkom viac vieme.
Politika je výslednicou ekonomických a spoločenských síl. Preto je užitočné, ak chceme sledovať zmeny politiky, sledovať premeny socioekonomické. To, samozrejme, nijako nezjednodušuje vytýčené zadanie. Naopak, rastú tak nároky na kontextuálne porozumenie a schopnosť prepájať body, vedomosti naprieč rozličnými odbornými disciplínami.
Smrť ideológie
Príhodným označením minulého storočia je jeho pomenovanie storočím ideológií. Ich dosah bol masový. Určovali hodnoty, cieľ snaženia, pôdorys sociálnej kontroly a definovali nepriateľa pre stámilióny ľudí. V kombinácii s plodmi priemyselnej revolúcie a schopnosťou štátov mobilizovať nesmierne zdroje boli ideológie silou, ktorá určila podobu 20. storočia.
Kým fašizmus a nacizmus boli porazené ešte na bojiskách druhej svetovej vojny, komunistické režimy s riadenými ekonomikami sa rozložili náhle a bez prechádzajúceho varovania pred tridsiatimi rokmi.
Čo bolo raz vynájdené, však nemožno zabudnúť. Preto sa s množstvom neo- a post- verzií týchto ideológií naďalej stretávame a budeme stretávať.
Pomyselným posledným vojakom v poli, poslednou veľkou ideológiou, ktorá dosiahla po roku 1989 nebývalú dominanciu, ba až monopol, je liberalizmus. Práve liberalizmu sa minimálne v euroatlantickom civilizačnom okruhu podarila mimoriadna vec.
