Autor je novinár a scenárista
Ruský filmový režisér Vladimír Pozner na sklonku minulého roku napísal do ruského časopisu Argumenty i fakty článok o svojich dojmoch zo štyroch škandinávskych štátov. O každom z nich nakrútil vlani tri dokumentárne filmy. Z jeho článku som vybral:
O dôvere vo vládu
Najviac ma udivila, vo Švédsku, Fínsku i v Nórsku, úroveň spoločenského konsenzu a dôvera vo vládu. O rovnosti sa tam netára, rovnosť sa tam stala realitou.
Spýtali sa ma: Ako oslovuješ svojho prezidenta? Pozner: Pán prezident. A vy ako? Nór: „Lars.“ Krstným menom, bez titulu, bez priezviska. Príklad spoločenskej dôvery a presvedčenia, že každý každému je roveň.
Ktorá krajina v Európe, vo svete, je najšťastnejšia? Všetci Škandinávci sú presvedčení, že práve tá ich. V ostatných rokoch sa na čele ocitlo raz Dánsko, inokedy Nórsko či Fínsko.
Spýtal som sa dánskeho ekonóma: „Ako to, že ste všetci takí spokojní?“ Hovorí: „Pretože si navzájom dôverujeme. Spokojný človek pracuje lepšie ako nespokojný. Na tom stojí naša ekonomika.“
Iného Dána som sa spýtal: „Koľko vám z platu strhávajú na daniach?“ Vraví: „72 percent“. Pre istotu sa pýtam: Z každej stovky vám ostane iba dvadsaťosem korún? Trochu málo, nie...?
A on na to: Týchto 28 korún môžem vydať na čokoľvek. Neodkladám si ich na horšie časy. Neuťahujem si opasok. A ak by sa mi, nedajbože, niečo stalo, viem, že sa o mňa postarajú. Moja rodina sa pre moje liečenie nezadlží. Bude mať aj na nájomné, deti budú mať na školu, aj na najlepšiu univerzitu. Aj na vyššie dane by som pristal.
