Začiatkom týždňa predniesol Donald Trump reč o stave únie, čo je formát, ktorý má naznačiť priority vlády na nasledujúci rok. Trumpova reč však len kopírovala jeho narcizmus – celé to bolo o ňom. Mnohým Američanom sa dokonca zdala nudná.

Napriek tomu, že Američania sa stali precitlivelými na Biely dom, dennodennou melodrámou sú už uťahaní.
Je to jednoducho únavné. Ani Trumpove tweety viac ľudí nešokujú.
Správa o tom, že akýsi čelný predstaviteľ vlády odchádza, už ani nie je novinkou, je to rutina. Keď je ktosi z Trumpovho volebného štábu zatknutý, prizná sa k zločinu alebo súhlasí so spoluprácou s vyšetrovateľmi, už to ani nie je nejaký zvláštny deň, keďže sa to deje ako na bežiacom páse.
Stále sú tu ľudia, ktorí zasvätili celý svoj čas vzdoru proti Trumpovi, a menšia časť, ktorá ho podporuje, nech urobí čokoľvek („Mohol by som sa postaviť uprostred Piatej avenue a zastreliť niekoho a predsa by som nestratil voličov,“ povedal Trump v kampani).
Bežnému Američanovi sa však prezident zdá len ako nejaký vzdialený zlý sen.