Zaujať pozíciu ku Kresákovej kauze v zmysle, že bol alebo nebol spolupracovníkom ŠtB, stĺpček nedokáže.
Kto si poriadne nenaštudoval záznam z ÚPN, nemal by sa ponáhľať so súdmi. Alebo môže, až narazí na výrok autority, teda že to bolo tak alebo onak.

V prípade, že to bolo „tak“, Kresák nie je spôsobilý byť sudcom Ústavného súdu. Spolupráca s politickou políciou je hriech, cez ktorý sa nedá preniesť, ani ak si prácou v slobodných pomeroch dotyčný už zapýtal o pardon.
Reči z útrob Hídu, že nález nebude mať vplyv na hlasovanie o ich kandidátovi, svedčia o hodnotovej „nevyrovnanosti“ v rozsahu, ktorý Hídu umožní odovzdať hlasy azda aj Ficovi. (Pozri hlasovanie Sárközy!)
Kresákovi nepomáha ani priznanie, že o stope v registroch sa dozvedel až „po Bernaťákovej otázke“. Hm. Počuli sme už všelijaké obhajoby, ale že by človek ani netušil, že má čosi na ÚPN?
Fakt je jeden. V záujme Kresáka, ústavného súdnictva i celého Slovenska mal ÚPN svoju pochybnosť o integrite kandidáta dať na známosť skôr.