Bola drsná, živelná a osobitne krutá. Rwandská genocída sa neodohrala s chladným kalkulom prepracovaného systému koncentračných táborov, nevznikla ani zo dňa na deň.
Netrvala roky, ale sto nepredstaviteľných dní, počas ktorých priemerne zomrelo osemtisíc ľudí denne. Ako Srebrenica stokrát po sebe.
Zomierali mačetami, ktoré susedia vytiahli na susedov. Roky mohli žiť v mieri, no teraz na tom druhom našli nezmazateľný hriech – sused patril k menšinovému etniku Tutsiov. Alebo sa aspoň tých Tutsiov, švábov, ako ich nazývala vládna propaganda, zastával. To sa neodpúšťalo.
Zomierali deti, ktoré predtým videli masakry celých dedín. Po stovkách zomierali ľudia, ktorí hľadali svoje útočisko v kostoloch, no našli tam svoju smrť po tom, ako väčšinoví Hutuovia zamknuté kostoly podpálili. Z ľudí sa stali lovné zvery, ktoré cez deň bojovali o život a oddýchnuť si mohli aspoň v noci, no tiež len ukrytí v horách.
„Sú názory, že západné sily prítomné v okolí by dokázali hneď zastaviť genocídu, pretože boli vyzbrojené, kým genocída bola páchaná väčšinou mačetami, sekerami a drevenými klátmi,“ povedal o genocíde, ktorá sa odohrala na jar 1994 pre SME slovenský právnik Igor Barilik, ktorý pomáhal pri získavaní dôkazov proti páchateľom.
Západné sily však nezasiahli. V krajine boli mierové jednotky OSN, no tie posielali do New Yorku správy, ktoré nenašli zaujatých adresátov. Európa sa venovala vojne v Juhoslávii, Američania si lízali rany po vojenskom fiasku v Somálsku a do ďalšieho „afrického dobrodružstva“ sa im nechcelo.
Nikto pred genocídou nereagoval na správy o tom, že vládnuci Hutuovia začínajú zhromažďovať zbrane a posúvajú ich obyčajným ľuďom. Že sa pripravujú plány na úplné vyhladenie menšinových Tutsiov.
Keď sa to všetko začalo a Tutsiovia sa spoliehali na Belgičanov, svojich bývalých koloniálnych pánov, Brusel svojich vojakov stiahol po prvých stratách. Ak by svet zasiahol, možno by bolo obetí menej, možno by sa rwandskému peklu dalo zabrániť.
Svet však nezasiahol.
Prečo som odpustil ľuďom, ktorí zabili moju rodinu aj priateľov Čítajte Zodpovednosť chrániť
Šéfom mierových síl bol vtedy budúci generálny tajomník OSN Kofi Annan. „Ak je humanitárna intervencia neprijateľným zásahom do suverenity, ako môžeme reagovať na Srebrenicu alebo na Rwandu, teda na systematické porušovanie ľudských práv, ktoré popiera každé chápanie ľudskosti?“ pýta sa, keď už stál na čele organizácie.
