Pri pohľade na revoltu Mosta a SNS proti tajnej voľbe ústavných sudcov sa sprvu žiada povedať jediné: No konečne.
Bolo až nehorázne, akým spôsobom Robert Fico, ponížený, kompromitovaný asistentkou a sorosiádou, po demisii a s rozkývanou stranou, predstieral, že je stále mocenský hegemón či čo.
Absencia sebareflexie sa prejavila nielen samotnou kandidatúrou za ústavného sudcu, ale zvlášť spôsobom, akým ju mieni dokonať, to jest kolaboráciou strojcov „hrádze proti fašizmu“ s kotlebovcami.
Prvý pokus nevyšiel v októbri, keď celá koalícia (vrátane Bélu Bugára, nezabudli sme) s fašistami skoro prepísala ústavu tak, že by z výberu sudcov vyradila prezidenta.