Chýbajúce roky v právnickej praxi nie sú jediným problémom kandidatúry Roberta Fica na pozíciu ústavného sudcu. Tak ako Fico nie je jediným problémom tejto voľby.
Diškurz o Ficovi zároveň neomylne naznačuje, že vládny Smer svoj tieň neprekročí a významné sudcovské pozície vníma ako výsluhový dôchodok. Pre svojho šéfa, ktorý je presvedčený, že mu pozícia šéfa Ústavného súdu jednoducho patrí. Lebo to tak dohodol so svojou stranou. A ktovie ešte s kým.
Ak by sa zrazu odhalili všetky dohody, tlaky, prehovárania, nahovárania, obchody či vydierania, ktoré sa naviazali na ústavnú kandidatúru verejnosťou odmietnutého Fica, tak by sa národ asi zvíjal od nevoľnosti dlhšie, než trvalo dohadovanie, či 13,5 môže byť 15.
Expremiér ani na chvíľu nepripustil, že voľba ústavných sudcov by mohla byť iná než politická. Na základe dohody medzi stranami. Nie svedomia alebo morálky. A preto chce Smer poslancov ukryť v tajnej voľbe. Aby prípadná hanba bola kolektívna.
A tak len verejná voľba umožní, aby volič videl predstavu poslancov o ľudských kvalitách, morálke a profesionálnej zdatnosti. O tom, či chápu, že krajina potrebuje silnú hrádzu, aby sa napríklad parlament nestal výrobnou halou pre zákony na objednávku mocných.
A aby sa informácia, kto a ako hlasoval v kľúčovej voľbe, uložila do pamäti národa, keďže s následkami tohto hlasovania bude krajina žiť dlhšie než jedno desaťročie.
