Niekedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov vyšiel druhý štúdiový album punkovej legendy Slobodná Európa. Keďže sa v tom čase členovia kapely nachádzali v tej smutnejšej fáze konzumácie narkotík, volal sa Unavení a zničení.
Ktovie prečo, pri pohľade na smutného, pokoreného Roberta Fica, údajného veľkého stratéga a kombinátora sa v pamäti vynárajú slová poslednej slohy: „Svet je divoký a šialený, ja sa v ňom už vôbec nevyznám, tak tu stojím na rohu, hladný, smädný, zmätený a sám.“
