Autor je politológ a hovorca ZMOS
Ani ten najtransparentnejší výber šéfov komunálnych podnikov automaticky neznamená úspech.
Bez ohľadu na to, kto bude v hodnotiacej komisii a ako dlho potrvajú verejné vypočutia kandidátov, podstatu treba vidieť inde. Mestské firmy sú totiž súčasťou privátneho sektora, ale s iným poslaním.
Tímová práca
Akýkoľvek riaditeľ mestského podniku, bez ohľadu na to, ako zaujme, či presvedčí výberovú komisiu, prípadne očarí ďalších pozorovateľov, sám nič nezmôže. Upútať pozornosť na jednu persónu je falošný uhol pohľadu.
Manažérske zručnosti, prípadne predstava víťaza každého výberového konania na šéfa mestského podniku boli, sú a budú limitované viacerými faktormi. Najmä kvalitami členov orgánov obchodnej spoločnosti, ktorých poslanci zvolia do predstavenstiev a dozorných rád.
Inými slovami, ak kvalitnému manažérovi zastupiteľstvo „dopraje“ síce laikov, ale „našich“, akurát sa politické trafiky presunú o úroveň nižšie. Nič viac.
Služba verejnosti
Ďalším výrazným rizikom, ktoré limituje činnosť mestských podnikov, je reálne posúdenie hospodárskych výsledkov.
Klasická firma to má pomerne jednoduchšie. Vznikla s cieľom finančného zisku, čo sa považuje za kľúčový ukazovateľ. Lenže toto kritérium nemôže byť podstatou obchodných spoločností zriadených samosprávou.
Tie v prvom rade sledujú zabezpečovanie verejnoprospešných činností.
Verejná doprava je služba. Rovnako to platí o zimnej údržbe. Iné to nie je ani v prípade starostlivosti o zeleň, údržbu detských ihrísk aj športovísk. Tento rozmer je vlastný tiež prevádzke cintorínov, starostlivosti o kultúrne pamiatky, servisu nájomných bytov a, samozrejme, komunálnemu odpadu.
