Autor je filozof a vysokoškolský účiteľ
Na mediálnu udicu plagiátorstva sa už chytili aj veľké politické ryby. Z plagiovania, teda kopírovania zdrojov z iných politických prejavov boli obvinení napríklad Barack Obama, Joe Biden, Melanie Trumpová, Ben Carson, Marine Le Penová.
Škandálom okolo pochybne získaných akademických titulov sa nevyhli politici v mnohých krajinách, od Nemecka (2011 preto odstúpil minister obrany, 2013 aj ministerka školstva) cez Španielsko (2018 minister zdravotníctva), Maďarsko (2012 prezident), Česko (2018 ministerka spravodlivosti) až po Tadžikistan (2017 viacerí obvinení vrátane vicepremiéra).
Podľa Brookings Institute istá nie je ani dizertácia Vladimíra Putina. Problémy mali špičkoví politici aj v ďalších krajinách (Fínsko, Srbsko, Rumunsko, Irán, Mexiko).
Problém plagiátorstva sa týka primárne akademickej sféry, nie politickej: je to téma na samostatný rozbor, ktorá sa špeciálne skúma v dizertáciách, štúdiách a monografiách, napríklad v Príručke akademickej integrity (Springer 2016).
Plagiátorstvo však v súčasnosti prekročilo hranice akadémie. V politickej sfére táto téma otvára hlbšie a vážnejšie otázky vzťahu politiky a vzdelania. Aké je adekvátne vzdelanie, a teda kvalifikácia pre politika? Aký majú politici postoj k vzdelaniu — svojmu vlastnému a aj vôbec?
Diplomy nekryté vzdelaním
Nejde pritom iba o formálne tituly, hoci súčasťou úpadku dnešnej spoločnosti je práve stotožňovanie vzdelania s titulmi. Otitulovaný a vzdelaný človek predsa nie je to isté. Najmä v tých prípadoch, kde titul nie je krytý vzdelaním, ale len "papierom".
Znakom krízy našej spoločnosti je práve honba za týmito "papiermi", ktoré nie sú kryté poctivými vzdelaním. Každý plagiátor — politik i nepolitik — je práve takýmto prípadom.
