SME

Je možné hovoriť ako fašista a nebyť ním?

Ako sa nám extrémisti votreli do debaty.

Americký prezident Donald Trump. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je profesorom filozofie na Yalovej univerzite

"Populizmus" je nevinne znejúce označenie xenofóbneho nacionalizmu, ktorý dnes valcuje veľkú časť sveta. Ale deje sa tu ešte niečo zlovestnejšie?

Židovský akademik Victor Klemperer, ktorý zázrakom prežil druhú svetovú vojnu v Nemecku, vo svojom diele Jazyk tretej ríše opisuje, ako nacizmus "prestúpil telami ľudí prostredníctvom jednoduchých slov, fráz a vetných štruktúr, ktoré po miliónoch opakovaniach mechanicky a nevedomky prebrali".

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Klemperer usudzuje, že výsledkom tohto tlaku je, že "jazykom nielenže píšem a myslím, ale čím viac sa mu nevedomky, bez odporu poddávam, tým častejšie mi diktuje myšlienky a tým silnejšie vládne celej mojej duchovnej bytosti".

Podobný fenomén dnes pozorujeme v krajinách, kde dosiahla úspech krajne pravicová politika, či už je to Británia v ére brexitu, Poľsko za vlády Jaroslawa Kaczyńského, alebo Spojené štáty americké prezidenta Donalda Trumpa. Politici z týchto krajín, ktorí sa prijatím podobných ideológií sami zatlačili do kúta, sa v posledných časoch uchýlili k ešte čudnejším klamstvám.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kým priaznivci brexitu zanovito opakujú, že tvrdý brexit by pre britskú ekonomiku nebol zničujúci, Kaczyński z vraždy gdanského starostu Pawla Adamowicza neviní rétoriku vlastnej strany, ale opozíciu. A Trump na mexickej hranici stupňuje krízu, aby obhájil ním požadovanú stavbu múru.

Lenže hoci sa klamstvám a násilnej rétorike týchto lídrov v posledných rokoch venovalo mnoho pozornosti, oveľa menej sa jej ušlo nápadnému využívaniu krajne pravicovej rétoriky. Dejiny nás učia, že neliberálne hnutia svoju agendu presadzujú nielen voľbami, ale aj otrávením tónu verejnej debaty.

Ako uvidíme, máme dosť dôkazov myslieť si, že krajne pravicoví "populisti", autoritári a, nebojme sa toho, fašisti, sa v mene víťazstva vo vojne myšlienok vedome pustili do vojny slov.

Umenie významovej vojny

Ako sa Trumpovi podarilo obrať americký konzervatívny establišment o moc nad Republikánskou stranou? Sčasti je za tým jeho "autenticita", teda len iné označenie jeho rečníckeho štýlu a dikcie. Trump vo svojich tweetoch, na tlačovkách a zhromaždeniach efektívne využíva jazyk, aby podčiarkol svoju politiku v štýle my verzus oni, prinajmenšom medzi svojimi vernými priaznivcami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Trumpova rétorika sa neobjavila z ničoho. Newt Gingrich, v tom čase republikánsky poslanec Snemovne reprezentantov, v roku 1990 pre stranícku organizáciu GOPAC napísal príručku, ktorá má dnes priamy vplyv na americkú politiku. Gingrich v brožúre Jazyk: Kľúč k mechanizmu ovládania zostavil dva zoznamy. Jeden s "optimistickými, pozitívnymi, našimi slovami" a druhý s "kontrastujúcimi slovami".

Republikánov nabádal, aby prvý zoznam využívali pri definovaní svojej "vízie verejnej služby": "konflikt", "odvaha", "debatovať", "počúvať", "mobilizovať", "ekologický", "pronárodný", "prorodinný", "proreformný", "silný", "pevný", "jedinečný" a "my/nás".

Druhý zoznam slúžil na nálepkovanie súperov: "skazený", "korupcia", "úpadok", "zničiť", "deštruktívny", "chamtivosť", "pokrytectvo", "ideologický", "liberálny", "lož", "zhovievavý prístup", "chorý", "ohrozovať", "zradcovia", "odborárska byrokracia", "sociálny" a "oni/ich".

Gingrichova príručka sa veľmi ponáša na "metapolitické slovníky", ktoré využíva európska krajná pravica. Napríklad francúzsky etnonacionalista Guillaume Faye v knihe Prečo bojujeme: Manifest európskeho odporu aj švédsky fašistický líder Daniel Friberg vo svojom manifeste Návrat skutočnej pravice: Príručka pravej opozície čitateľovi predstavujú panoptikum konkrétnych slov s cieľom usmerniť politickú debatu.

Zoznam narába so slovami ako "globalizmus", "populizmus", "cudzí", "kozmopolitný" a "protirasistický" spôsobom, ktorý dnes poznáme od politickej pravice.

Fašistické hnutia historicky veľmi dobre chápu zmysel významovej vojny a spôsob, akým jazyková prax formuje myslenie. Tak ako Hitler v knihe Môj boj vyjadril obdiv propagandistickej taktike západných spojencov počas prvej svetovej vojny, aj my by sme mali poznať prefíkanosť súčasného fašistického jazyka. Ibaže hneď potom by sme sa mu mali postaviť.

Fašizmus pre vašu mamu

Najprv sa pozrime na výraz "alt-right", ktorý je často pripisovaný americkému ultranacionalistovi Richardovi Spencerovi, aj keď prvé použitie nachádzame v článku historika Paula Gottfrieda z decembra 2008. Spencer je na svoje autorstvo pyšný a ostro sa vymedzuje proti každému – vrátane Gottfrieda –, kto sa takisto hlási k jeho popularizácii.

"Krása výrazu alt-right", píše nacionalistický vydavateľ Greg Johnson, "spočíva v tom, že sa ohradzuje proti tradičnej pravici bez toho, aby sa hlásila k stigmatizovaným myšlienkam rasistického nacionalizmu a národného socializmu."

To však neznamená, že Johnsonovi sú tie "stigmatizované myšlienky" cudzie. Ako autor Manifestu bieleho nacionalizmu otvorene priznáva, že hnutie alt-right bolo "silno ovplyvnené" rasistickým nacionalizmom a napokon s ním splynulo.

Johnson vzápätí tlieska zavedeniu nálepky alt-right, pretože skrýva protidemokratickú povahu hnutia. Už len z tohto dôvodu by ju nemal používať nikto, kto sa necíti príslušníkom tohto hnutia. Už teraz máme presnejšie pomenovanie – konkrétne fašista –, ktoré obsahuje historické konotácie, ktoré chce alt-right zatrieť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5RNP na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Godzilla a Kong sú osvedčená dvojka

Oddychovka, ako sa patrí.


Prezidentský kandidát Ivan Korčok počas zhromaždenia v Bratislave.

Voliči v prvom kole vyslali signál, že nechcú politiku korupcie a lži.


Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Korunou komunikačného amoku je odvrávanie Bidenovi.


Prezidentský kandidát Ivan Korčok počas zhromaždenia v Bratislave.

Voliči v prvom kole vyslali signál, že nechcú politiku korupcie a lži.


Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


SkryťZatvoriť reklamu