Smer už nehrá ani len divadlo pre voliča. Nesimuluje verejnú službu a momentálne slúži jednému mužovi.
Strana je teraz sama sebou: postará sa o svojich ľudí. Za každých okolností. Aj keby mala krvácať ústavnosť. A posledné ilúzie voliča, že sudcovia sa volia pre ich kvality, sa vyparia ako mláka v púšti.
Smer aj druhé kolo voľby ústavných sudcov sabotoval. Dláždi predsedovi cestu k vytúženému cieľu.
Bez pochýb, Robert Fico autenticky verí, že tučná zlatá reťaz predsedu Ústavného súdu mu patrí, za všetko čo roky znášal: otázky o jeho podnájme, o kokakole a o jeho vlastnej hlave, ktorou zohnal pre Smer peniaze.
Tam kde demokracia padá na kolená, politici, napríklad Orbán alebo Kaczynski, podkopali alebo okuli ústavné súdy, aby nestáli v ceste zákonom, ktoré mali upevniť ich moc.
Aj preto by mali byť strany, ktorým na právnom štáte záleží, ostražité a nechápať voľby ako Ficovu poslednú veľkú jazdu pred odchodom do dôchodku.
Naozaj veria, že ak Fica prepašujú na Ústavný súd, on sa z politiky stiahne? Je otázkou, čo všetko ešte žalúdok Bélu Bugára vydrží.
Ak by niekomu ukázali zábery usmievavých poslancov Smeru a rozjareného Andreja Danka, mal by dojem, že sa hlasovalo o rekreačných poukazoch na Maldivy pre poslancov.
A Maroš Kondrót sa zapísal do pamäti národa vyhlásením, že oni nič neparalyzujú, to len straší „nasprostastá opozícia“ a novinári.
Zjavne zábava nad tým, ako vybabrali s prezidentom, graduje. Lenže oni vybabrali s voličom, za jeho vlastné peniaze. A arogantne veria, že im to opäť prejde.
