Niet takej "hrádze proti extrémizmu" na zemeguli, ktorá by dokázala padnúť tak hlboko, ako tá naša slovenská vo štvrtok.

Sabotáž voľby sudcov, ktorú koalícia spáchala rukou spoločnou – hoci nie rovnakým dielom –, je také dno, že s víťazným pokrikom, ako Smer-SNS-Híd kašlú na vlastnú krajinu a jej správu, sa cez ich hlavy prelejú k moci extrémisti všetkých odnoží a druhov.
Extrémisti sú veru oni sami, veď od znefunkčnenia jednej z najvýznamnejších inštitúcií štátu je nemožné si predstaviť čosi ešte extrémistickejšie.
Nadradenosť ambícií a (zlých) emócií jednej osoby nad verejným záujmom, ktorá sa tu manifestovala v plnej kráse, je známka najhlbšieho úpadku celej tejto vládnej garnitúry.
Na elementárny zmysel a účel svojej existencie rezignovala do tej miery, že zo zvyškov morálneho nároku na ďalšie vedenie štátu jej nezostali ani črepiny.
Ohľaduplná, umiernená kritika predsedu vlády do radov vlastného klubu je nanič. Ako hlava exekutívy mohol a mal Pellegrini zasiahnuť skôr, keďže najkatastrofickejší výsledok bol – zvlášť po prvom neúspešnom pokuse – očakávanejší než všetky iné, lepšie scenáre.