Ako je možné, že nás baví pozerať sa na ľudí, ako si upratujú svoj dom? A ešte to šteklí tak, že sa neubránime a začneme robiť to isté. Upratať si svoj priestor môže mať terapeutické účinky, nemusíme pri tom ani objímať veci, ktoré sa chystáme vyhodiť, ako nám to káže Marie Kondo.
Naše životy sa odohrávajú na pozadí rôznych úrovní zmätku. Predstavte si napríklad takého Angličana alebo trebárs Slováka žijúceho v Británii. Zmätok, chaos, panika sú prvé slová, ktoré prídu v odpovedi na otázku, ako sa im darí a čo sa to u nich vlastne deje. Nikto nevie. Nedá sa nič očakávať. Nedá sa plánovať, čo bude. Najbližšie týždne si môžu vyplniť len čakaním a rozčuľovaním sa.
Prečo upratujeme
Na Slovensku na tom možno (zatiaľ) sme o niečo lepšie. To, čo predvádzajú naši zvolení zástupcovia v posledných týždňoch a mesiacoch, aj tak opisujeme ako neporiadok, brajgel, absolútny bordel.
Veci nemajú svoje miesto, nedá sa spoľahnúť na to, že hráči sa budú správať podľa pravidiel, politické smeti a vykopávky sa kopia vo verejnom priestore, kým jedna z kľúčových inštitúcií, ktoré majú dohliadať na to, aby sme mali v štáte upratané, nemá ľudí. Upratovanie sa nám teda zíde.
Generácia tridsať plus je prvá, ktorá vyrástla v dostatku tovaru v obchode. Príbehy o tom, ako neboli banány alebo toaletný papier, sa k nám dostali len ako rodinné legendy. Mohli sme si kúpiť všetko, aj keď sme neoplývali peniazmi.
Kupovali sme si teda veci pochybnej kvality. Spotrebiteľská zodpovednosť bola pre nás a pre našich rodičov neznámou disciplínou. Všetko bolo dostať a všetko bolo zabalené v plaste.
“Upratať si a minimalizovať haraburdy vedie len k jedinému rozumnému záveru: vlastniť menej.
„
Rodičia a starí rodičia nevedeli, ako rýchlo v konzumnej spoločnosti svoje domy zaplnia hlúposťami, a tak odkladali všetko tak, ako to mali vo zvyku robiť kedysi. Vrátane škatúľ od hračiek, igelitiek alebo napríklad plastových slamiek z fruka (tie ohýbacie!).
Čo keď raz?
Pamätám si na bedákanie mojej babky nad sandálmi s klinovými opätkami, môj adolescentný módny výstrelok. Také som nosila aj ja, keď som bola mladá! Keby som ich len nebola vyhodila! (Tak čo? Scvrkla by sa jej vnučkám noha o tri čísla, aby sme boli štramandy ako ona za mlada?)
