Autor je nezávislý poslanec NR SR a bývalý minister kultúry
Je známou pravdou, že nemenej dôležité ako znenie zákona je rešpekt k nemu a to, ako sa vykonáva. Rovnako, že význam a úžitok demokratických inštitúcií veľmi závisí od ľudí, ktorí napĺňajú ich poslanie, a od ducha, ktorý v nich vládne.
Týka sa to aj ostatného hlasovania o kandidátoch na ústavných sudcov.
Mnohí, nie neoprávnene, formulovali znepokojenie, že obštrukcia voľby spôsobuje od soboty nefunkčnosť Ústavného súdu. Presnejšie povedané, pôjde o veľmi obmedzené fungovanie Ústavného súdu, ale aj to je nepochybne problém, ale ešte vážnejší symptóm.
Pre mňa bol totiž viac znepokojivý nedbajský spôsob, akým sa k svojej zodpovednosti postavili koaliční predstavitelia inej dôležitej inštitúcie, a to parlamentu.
Ignorovali, že zámernou nevoľbou ústavných sudcov nielen zamedzia riadnemu chodu kľúčovej inštitúcie právneho štátu, ale že celkovo ponižujú úroveň demokratickej politiky a správy verejných vecí .
Skutočná demokracia, podobne ako finančné trhy, nestojí len na spočítateľných aktívach či voličských hlasoch, ale predovšetkým na dôvere verejnosti. A tam, kde sa dôvera stráca, tam sa začína kríza.
A nič nepomôžu ľahtikárske reči nezodpovedne zodpovedných ústavných činiteľov, že sa nič nestalo a ak sa niečo stalo, tak je to vlastne niečo zvyčajné. Hoci, vlastne áno, takýto škandalózny prístup je v poslednom čase čoraz zvyčajnejší.
Ak by bol pokyn, obhajovali by opak
Hoci nie som odporca tajného hlasovania pri voľbe ústavných sudcov, zdá sa mi neobhájiteľný dôvod sabotovania takejto vážnej voľby argumentom, že verejné hlasovanie je protiústavné. Poslanci predsa vedia, že zákon v prvom rade predpokladá voľbu verejnú a tajne sa hlasuje v prípade, ak to väčšina schváli.
Tentoraz sa väčšina rozhodla, že hlasovať sa bude verejne a to treba rešpektovať. Obrniť sa pózou, že my takýto spôsob voľby považujeme za protiústavný, je účelová svojvoľnosť, ktorá neobstojí ani právne, ani politicky.
