Autor je publicista
Strana Sme rodina vznikla a vyrástla na šírení xenofóbnych hoaxov a strachu z utečencov.
Jej prezidentský kandidát Krajniak zradikalizoval slovník: bojuje proti neexistujúcej "gender ideológii“, chce zakázať neexistujúce mešity, populisticky útočí na EÚ ("banky dvíhajú poplatky – lebo sú dohodnuté s Úniou“), na prezidenta Kisku a podprahovo už surfuje aj na antisorosovskej vlne.
Sú to témy Kotlebu a Harabina.
Krajniak však ide ešte ďalej - otvorene sa hlási k autoritárstvu: zrušil by medzinárodné zmluvy – aj keď to nie je v kompetencii prezidenta.
Vládu by vymenoval, ale až po schválení ním požadovaných zákonov – čo je nielen ďaleko za personálnymi kompetenciami prezidenta či výkonnými kompetenciami vlády, ale znamenalo by priamy diktát prezidenta zákonodarnej moci.
To sú oveľa viac protidemokratické a autoritárske návrhy, ako si dovolia prezentovať Kotleba či Harabin. Mimochodom, takto nastupovali v minulom storočí niektorí fašistickí diktátori.
Hviezdou prezidentskej kampane je však Harabin. To, ako sa jeden z tvorcov a zneužívateľov systému dokáže prezentovať ako antisystémový kandidát a získať trinásťpercentnú podporu, je ukážkovým príkladom nástupu postfaktuálnych čias a smutným svedectvom o stave spoločnosti.
Ďalšia extrémistická strana
Že sa po prezidentských voľbách Harabin s vysokou pravdepodobnosťou postaví na čelo vlastnej strany a zúročí tak politický kapitál v straníckej politike, nie je nová informácia.
Za istých okolností by nemusela byť ani tou zlou – rozdelením hlasov medzi SNS a Pravou SNS vo voľbách 2002 sa ani jedna nedostala do parlamentu. Zlá správa je, že tento scenár pravdepodobne nenastane a hlasy pre krajnú pravicu, naopak, celkovo narastú.
