Autor je scenárista a publicista
V rozvinutých krajinách sa ekologická agenda prepracovala do centra politiky. Zelení optimisti nepochybujú, že ekológia politické systémy už formuje. Že sa ekológia v 21. storočí stane tým, čím boli triedne a ideologické agendy v 20. storočí. Viacerí autori sa už pokúsili budúce "klimatické režimy" opísať.
Budú to režimy demokratické či autoritárske? Utopické, dystopické i reálne "budúcnosti" majú spoločného menovateľa: zmeny budú najmä zmenami politickými. Z vecných argumentov i z čalamády hoaxov sa vynára celkom nová politika. Politika, ktorá by mala mať, nielen na ekokarnevaloch, čoraz zelenší kabát.
Už nejde "o budúce generácie", ale doslova o nás. "Alarmujúce prognózy" sa stali smutnou realitou. Mení sa aj naše správanie a „zelené alarmy“ sa už nemusia preháňať ani moralizovať. Vidíme, že otepľovanie klímy nenivočí iba prírodu, ale škodí aj nám ľuďom. Aj tieto vety nájdeme v knihe Climate Leviathan amerických vedcov Geoffa Manna a Joela Wainwrighta.
Filozof a globálne strašidlá
Evolučné rezervy ignorancie druhu homo sapiens sapiens sa nenávratne minuli. Tak definuje stav sveta Peter Sloterdijk. Filozof, ktorý si zo zelených donedávna strieľal. Všimol si, že "heroický boj s prírodou" vzbudzuje už iba útrpný úškrn.
Poľovačky, rybolov, klčovanie pralesov, ba i konzum mäsa sa sprofanovali. Nepovažujeme ich už za pionierske kratochvíle, ale za bezohľadný konzum. Človek už nevzdoruje prírode. Škodí jej.
Obavy z prírodných pohrôm a frustrácie z ich dôsledkov zneužívajú populisti v najrôznejších kabátoch. Dokážu zmeniť obavy na agresiu, hanbu na hrdosť, pochybnosti na vzdor. Či už Donald Trump, Jair Bolsonaro, ale aj neoliberáli sa zaklínajú chimérou nekonečného rastu.
Filozof toto vyčíňanie vníma ako zlovestný (kvázi)náboženský rituál s cieľom zadržať nástup najnovších globálnych strašidiel.
