Najväčším paradoxom prvého výročia vrážd z Mače je, že hoci v politike sa rozhýbali škatule a duchovia triedili, nad očakávaniami akejsi paradigmatickej zmeny víťazí pocit márnosti, keďže v starých koľajach toho zostáva a beží priveľa.
Pád dvoch emblematických postáv moci je iste rez hlboký a drsný, na ktorý môže byť masívne občianske hnutie inšpirované (až elektrizované) vraždami oprávnene pyšné. Odohnanie Fica a Kaliňáka z vlády (prvej línie) však neohlasuje ešte nič definitívne.
Presne "rok po" sme svedkami predstavenia, ktorého takpovediac spektrálna analýza hovorí, že politicko-mocenský komplex, ktorý ako hlavy dekádu reprezentovali, nie je pripravený vzdať sa ani pol piade vplyvu a pôdy pod nohami.
