Pred rokom zasiahli vrahovia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nás všetkých. Do hlavy a do srdca. Zaútočili na našu vieru, že žijeme v krajine, kde novinárov nevraždia. Otvorili ranu na našej slobode.
Objednávatelia vraždy dúfali, že majú svojich ľudí na miestach, kde sa zbieha moc, a tí zahladia stopy. Dúfali, že naplnia naše hlavy inými starosťami a my ochotne zabudneme. Ako na nočnú moru z detstva.
Rok po vražde: Bojím sa, čo sa deje a čo bude nasledovať Čítajte Stretávali sme sa na námestiach a žiadali sme morálnu očistu. Už vtedy sme tušili, že to bude dlhá a ťažká práca. Že si často budeme musieť opakovať: na Slovensku zavraždili novinára.
Ostalo to v nás. Tá tragédia sa nedá odstrániť ako trieska z prsta.
Napriek tomu Robert Fico, Robert Kaliňák a Tibor Gašpar dúfali, že naša frustrácia prehrmí, že sa toho budeme chcieť rýchlo zbaviť. Trocha kriku, trocha trúchlenia a trocha opakovania: All for Jan.
Dúfali, že bude stačiť, keď budú opakovať: vražda ako každá iná, treba ju vyšetriť. Že nám bude stačiť pietne miesto, kam budeme nosiť kvety. Tie potom zvädnú, fotografie Jána a Martiny vyblednú a my sa vrátime do starých koľají. Vlastne nie úplne, lebo aj v to dúfali, že novinári budú ustráchanejší. Že pochopia, že nemôžu všetko, lebo všetko môže ten, čo vyhrá voľby.
Pochopili, že sa im to vymklo z rúk. Niekto sa im vymkol z rúk a cítil sa v ich krajine natoľko chránený, že vraždil. Ale zodpovednosť nepriznali. Chceli nás presvedčiť, že sme na jednej lodi. Ale bola to ich loď, ich skorumpovaný Titanic.
“Pochopili, že sa im to vymklo z rúk. Niekto sa im vymkol z rúk a cítil sa v ich krajine natoľko chránený, že vraždil.
„
Naša bolesť a frustrácia boli ako obrovská prívalová vlna. Za rok vyplavila na povrch mnoho politických ohavností. Kšefty a prepojenia, bývalého siskára, ktorý lustroval novinárov, a Kočnerovu volavku, ktorej politici zobali z ruky a užívali si jej hraný záujem.
Žijeme v krajine, kde si niekto objednal vraždu prokurátora a politika, a netušili sme, aký rozklad sa ťahá pod tapisériou sociálnych balíčkov, hrádze proti fašizmu a Ficových výpadov proti novinárom.
Tušili sme, že ľudia, ktorí nemajú problém bývať u daňového podvodníka, obchodovať v sivej zóne a chrániť obchodníkov so špinou, sú asi schopní aj iných podlostí. Ale práve vražda novinára odhalila hĺbku ich morálneho rozkladu.
Dnes už vieme, že sa od nás čaká viac, ako zapáliť sviečku 21. februára, potom na ich narodeniny, pri Pamiatke zosnulých a na Vianoce.
Aby sme dokázali zmierňovať márnosť odchodu, čo naplno nikdy nevymizne, nedovolíme, aby sa tu chránená vrstva udomácnila. Nech pochopia, že na strane morálky, slobody a demokracie stojíme my.
