Autorka je herečka a kabaretiérka
Pohraničné prístavné vody Andamanského mora pripomínali skôr Dunaj. Trochu ma to vydesilo. Snívala som o priezračných zátokách a nedotknutej divej prírode, ktorú sme si od mjanmarského národného parku Merguí Archipelago sľubovali.
Po absolvovaní krátkych oficialít na thajsko-mjanmarskom hraničnom priechode Ranong – Kawthaung sme nastúpili na jeden z malých farebných prepravných člnov, ktorý nás mal doviezť k nášmu katamaránu.
Narážanie vĺn, rapkanie špeciálneho vesla s motorovou vrtuľou na konci sa miešali s vravou a pokrikmi barmských námorníkov a prevádzačov, ktorí si pritom fajnovo pofajčievali. Brehy zálivu lemovali drevené chajdy na nôžkach kotviacich v mori a chudoba na nás zvedavo vyvaľovala oči.
Moje oči sa vtedy zaslzili šťastím, zrazu sme sa ocitli v dokumentárnom filme a keby hrala hudba, boli by to bubny. Atmosféra sa vlnila, pulzovala, zrejme z tých príbehov, ktoré sa zvyčajne dejú na hraničných prechodoch, niekde na hranici zákonov a ľudskosti, dobre ukryté v kajutách a v kontajneroch. Dýchalo to vzrušením z prekročenia hraníc.
Po polhodinovej plavbe zálivom sa pred nami konečne rozprestrelo mestečko Kawthaung, nad ktorým na kopci trónil zlatozlatý patrón celého Mjanmarska – Budha. Pozeral sa priamo na náš katamarán, ktorý bude týždeň naším domovom, a my sme vedeli, že bude o nás postarané.
Morské orly lietajú v páre
Kapitán lode bol Juhoafričan Mike, nízky šľachovitý rybár, surfista a ošľahaný námorník s jasnomodrými očami na opálenej tvári. Mal dredy až po pás, asi päťdesiat rokov a vzbudzoval prirodzený rešpekt i dôveru. Boli sme v dobrých rukách dobrého piráta.
