O živovanie cenzorskej múmie, práva na odpoveď pre politikov, vlastne už nikoho neprekvapuje.
SNS pritvrdila, uvažuje o štátnej rade na kontrolu novinárov Čítajte Prekvapí skôr to, že Robert Fico a Smer tak dlho vydržali bez toho, aby na novinárov vytiahli nejakú legislatívnu zbraň. A aj to, že šéf Mosta Béla Bugár je pripravený Smeru pomôcť. Ale možno Bugárova ochota taká prekvapivá nie je. Citoval svoju osobnú skúsenosť s jedným médiom ako dôvod, prečo sa pridá rok po vražde novinára k zmene, ktorá nie je ničím iným než zdvihnutým prstom pre novinárov: my vás spacifikujeme.
Márne by sme hľadali verejný záujem v iniciatíve Jarjabka a Číža, smeráckych vykonávateľov Ficovej vôle. Ozvala sa väčšina významných medzinárodných organizácií na ochranu slobody tlače. Nekričali by, ak by išlo o nevinnú zmenu, ktorá prinesie viac rozmanitosti hlasov. Lenže táto zmena narušuje editorskú autonómiu a ďalej zmenšuje motiváciu politikov odpovedať na otázky, ktoré novinár kladie v mene verejnosti.
Veď môžu žiadať o odpoveď vo vlastnejréžii. Na otázky, ktoré si položia sami.
A to sme sa ani nedostali k návrhu, ktorý SNS zjavne odkopírovala od najväčších nepriateľov slobody tlače: k štátnej tlačovej rade alebo niečomu takému, čo bude len eufemizmus pre cenzorský orgán, ktorý určí, čo sa smie a čo už nie. Bugár síce povedal, že Dankovu radu nepodporí, ale zjavne nechápe, že pridať sa v akejkoľvek forme k iniciatíve Fica a Danka na potrestanie novinárov za odhaľovanie škandálov nie je hodné demokrata.
Andrej Danko chce určovať hranice slobody potom, čo sme sa presvedčili, kde sú hranice jeho etiky a morálky. Je to desivá predstava nielen pre médiá.
