Autor je redaktorom deníku.cz
Česká republika rozhodne nie je krajinou všeobecného blahobytu. Priemerný hrubý plat sa síce pätnásť rokov po vstupe do Európskej únie dostal na tisíc euro, no ako kde a ako u koho.
Státisíce ľudí musia žiť z minimálnej mzdy, ktorú sa len po tvrdom vyjednávaní s premiérom – miliardárom Andrejom Babišom podarilo spolu vládnucimi sociálnymi demokratmi (ČSSD) dostať na päťsto eur mesačne.
Asi tretinu krajiny ďalej dusí exekútorská mafia, ktorá dokáže z tisícových dlhov urobiť desaťtisícové – prepočítané na eurá.
V západnej Európe bežné zákony o oddlžení v Česku nedokážu prejsť, rovnako ako sa ani pri takmer nulovej nezamestnanosti nedarí vykoreniť to, že státisíce ľudí sú nedobrovoľnými „podnikateľmi“ na zamestnaneckých miestach.
Štát tak prichádza o obrovské príjmy zo sociálneho a zdravotného poistenia, zatiaľ čo tisíce a tisíce ľudí pracujú bez nároku na dovolenku a pod hrozbou okamžitého skončenia zmluvy.
