Autor pracuje v Českom rozhlase
Na spôsob (ne)odchádzania Roberta Fica sa nepozerá pekne. Pozorne by mali tento smutný príbeh študovať tiež v Česku, v Maďarsku, v Poľsku, kde miestnych vodcov skôr či neskôr čaká takisto koniec. A pozor: máme tu aj jeden civilizovaný záver dlhej úspešnej politickej kariéry – Angelu Merkelovú.
Keď pred necelým rokom Fico odovzdával demisiu do rúk Andreja Kisku, predviedol takú lekciu nevkusu, že aj na bezškrupulózneho trojnásobného premiéra to bolo prekvapenie: "Pán prezident, ty buď kľudný, ja nikam neodchádzam," povedal Kiskovi a do kamier vystrihol arogantný pomstychtivý úškrn.
Psychiater vtedy mohol predpovedať, ako bude vyzerať Ficovo odchádzanie. Že bude ešte horšie, než bolo desať rokov jeho premiérovania – hulvátske, bezohľadné, nebezpečné. Ja, ja, ja. Najhoršie možné pre Slovensko, Smer a napokon aj pre Fica.
Ako mu pomôcť
"Líder musí uvažovať za hranicami vlastnej osoby a vlastného klanu, musí mať predstavu, ako ho v budúcnosti niekto dokáže nahradiť," napísal na tému odchádzanie vodcov o Vladimirovi Putinovi profesor na univerzite v Yale Timothy Snyder v knihe Cesta do neslobody.
Pripomenul postreh slávneho sociológa Maxa Webera, že charizma môže viesť k vzniku politického systému, no nemôže zaručiť jeho kontinuitu. Weber konštatuje, že je normálne vybudovať politický a podnikateľský klan okolo charizmatického vodcu.
Ak si však želá viac ako prerozdelenie koristi a naplánovanie ďalšieho výpadu, musí nájsť spôsob, ako jedného dňa preniesť svoju autoritu na inú osobu, ideálne tak, aby umožnil opätovné odovzdanie moci.
