Prezidentské voľby sú často exhibíciou bujnenia narcizmu a tragikomickej straty súdnosti.
Niektorí sa hlásia o úrad notoricky alebo preto, že im rodina a priatelia úprimne nepovedali: neblázni. Iní zas uverili výkriku pri pive: na hrad. Pre unavených politikov je prezidentský palác hotelom s plnou penziou a ceremóniami na zakrývanie ich bezobsažnosti.
Pre Roberta Fica to mal byť pred piatimi rokmi únikový východ zo Smeru, akýsi posledný pokus o dôstojný odchod, ktorý zmaril dlho predtým, než vstúpil do kampane.
Aj z vyššie opísaných dôvodov táto krajina málokedy videla odstúpenie silného kandidáta v prospech ešte silnejšieho, ktorého program a predstava pre krajinu sa zhodovali s jeho predstavou.
Poznáme všetky výhovorky, prečo sa v minulosti kandidáti takému kroku vyhýbali: prieskumy sa mýlia, len ja som skutočne nezávislý, nech krajina nevolí menšie zlo.
Potom, ako ho Zuzana Čaputová predbehla v prieskumoch verejnej mienky, Robert Mistrík odstúpil, aby zmenšil hrozbu, že sa do prezidentského paláca nasťahuje Mečiarov rozjarený troll alebo fašista.
Samozrejme, Mistrík nevyhral pre Čaputovú voľby, tie jej môžu vyhrať jedine voliči, ktorí veria, že ona je stelesnením spoločenskej zmeny.
Kandidát, ktorý potlačil svoje ego a predstavy, ako víta zahraničné návštevy a rozdáva štátne vyznamenania, urobil viac pre politickú kultúru tejto krajiny než mnoho politikov počas celej svojej kariéry.
- Všetko o prezidentských voľbách 2019
- Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky
- Prieskumy a volebné preferencie prezidentských kandidátov
- Výsledky prezidentských volieb 2019 (16. 3.)
