Juraj Buzalka je antropológ a pedagóg
Rudolf Chmel, Úvod do pamäti, Kalligram 2019, 591 strán
„Intelektuálne pôsobenie vo verejnom priestore kladiem vo svojom živote najvyššie,“ píše Rudolf Chmel v memoárovej knihe Úvod do pamäti (s. 18), ktorá vychádza pri príležitosti autorovej osemdesiatky. Názov vyjadruje, že pamäť je komplexnejšia ako faktografické dejiny, zároveň však subjektívnejšia, existujúca vďaka zabúdaniu i rozpomínaniu.
Chmel ako bojovník proti etnickej slepote je zatiaľ asi posledný literát - intelektuál, pre ktorého vstup do politiky neznamenal zásadnú ujmu. Z pozície úspešného politika sa preto mohol znova vrátiť do polohy rešpektovaného intelektuála.
Dnes kľúčová generácia štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, na ktorej tak ako v deväťdesiatych rokoch opäť závisí budúca podoba politického režimu, sa s Rudolfom Chmelom stretala najmä v Stredoeurópskych novinách, prílohe denníka SME v čase mečiarizmu.
Legendárny časopis OS, pri ktorom tiež stál Chmel, bol pokračovaním projektu Stredoeurópskych novín.
Spolupútnik Kadlečíka, pamätník Válka
Rudolf Chmel takto píše o netypickej sociálnej báze, ktorá naisto mala vplyv na jeho neskoršie verejné účinkovanie:
„... nebol som spoluúčastníkom nejakej zreteľnej rodinnej či inej ságy, kontinuity, respektíve som si ju neuvedomoval, aj keď stará mama mi z tej stredoeurópskej čosi svojimi príbehmi priblížila, nebol som účastný dedinsko-farárskej kultúry, ktorú či v katolíckom alebo evanjelickom znení mnohí moji vrstovníci absolvovali v detstve a mladosti. Nedostal som tú základnú výbavu „za Boha, za národ“ s povinnou prímesou antisemitizmu“ (s. 103).“
Postrehy zo života literárneho vedca a historika od šesťdesiatych po koniec osemdesiatych rokov sú svieže a netradične otvorené. Reflexie napríklad o Alexandrovi Matuškovi, Vladimírovi Mináčovi či Miroslavovi Válkovi sú aj analýzou intelektuálneho života neskorého socializmu.
Články, reči a úvahy z obdobia po roku 1989 zas pripomínajú dobu, keď bola pre Slovensko myšlienka zjednotenej Európy iba vzdialeným a vďaka hysterickému nacionalizmu tých čias, proti ktorému Chmel bojoval, aj nadlho nedosiahnuteľným snom.
