Nevieme, prečo sa Peter Tóth rozhodol vyjsť z roly utajeného svedka. Ale môžeme predpokladať, že po období zapierania sa rozhodol vziať veci do vlastných rúk. A ako skúsený komunikátor sa snaží presvedčiť verejnosť vo videu, v ktorom si sám dáva otázky, ako by mali rozumieť jeho zapojeniu sa do sledovania Kuciaka.

Aby bolo hneď jasné, že bude svoju úlohu zľahčovať, Tóth nám ponúka namiesto výrazu sledovanie radšej iné slovo: paparazzovanie.
Tým, ktorí by sa strhli, že predsa Kuciak, Valček či ostatní sledovaní neboli nijaké celebrity ani verejní činitelia, na ktorých zvyčajne bulvár striehne v kríkoch, Tóth odpovedá formulkou, že predsa aj novinári musia niečo zniesť.
Oni sa zaujímajú, preto aj oni sami sa môžu stať predmetom záujmu. Práve taká bola filozofia Kočnerovej relácie Na pranieri, ktorú mal Tóth informačne vyživovať.
Tvrdí, že sledovanie Kuciaka – ktoré on údajne len sprostredkoval a dokumentáciu robil niekto iný – neprinieslo žiadny bulvárny obsah. Keby aj prinieslo, tak čo? Sotva by bolo zaujímavé zistiť, že novinár sa v súkromí ponáša na obyčajného človeka.
A môžeme si byť istí, že za takéto bombastické zistenie by Kočner neplatil Tóthov sledovací tím.