Marta Součková je literárna vedkyňa a pedagogička
Marek Vadas: Zlá štvrť. Levice: KK Bagala, 2018
„Sadnite si. Lepší podnik ste si vybrať nemohli. Dejú sa tu zázraky, aj keď na prvý pohľad vyzerá zúbožene. Život ho vytrestal. Vítam vás v bare Na úrovni“ (s. 7). Takto sugestívne, až apelatívne nás oslovuje rozprávač v prvej poviedke Vitajte v bare Na úrovni z Vadasovej najnovšej knihy Zlá štvrť.
My sa spolu s ním ocitneme v jednej z najlepších krčiem v Akwe, kde si štamgasti, nie hocijakí, často tiež veľkí páni, „bežne objednávali celé fľaše whisky, a nie bársakej, ale fajnovej z dovozu“ (tamže).
Sadneme si, dáme si pivo, palmové víno alebo rum, prípadne jedno i druhé, potom ďalšiu a ďalšiu rundu, pozeráme na dno pohárikov, no tiež sa obzeráme okolo seba, všimneme si, ako chlapi „pľaskajú po zadku“ (s. 9) ešte celkom peknú čašníčku Etelu, počúvame buchot dverí, štrnganie fliaš, kroky i reči zákazníkov, až naraz zaznie čarovný saxofón slávneho Manu Dibanga.
S pribúdajúcimi pohár(ik)mi prestáva okolo nás jestvovať reálny svet; hodiny, dni aj roky miznú, „žiaden čas neexistuje“, „minulosť neexistuje, ani detstvo, o ktorom sa vám sníva, ani včerajšok. Sú to len obrázky, ktoré sme si možno iba vymysleli. Všetko je zabudnuté. Môžete sa len hádať, že to tak nebolo. Budúcnosť? To sú len plány, ktoré nevyjdú. Existuje iba teraz. Čo vám zostáva? Dáte si pivo. Aj ja si dám a k tomu rum“ (s. 9).
Telo i hlava sa nám uvoľňuje, zabúdame na hranice medzi realitou a snom, prestaneme sa ponáhľať, lebo „čas nikam nesmeruje. (...) všetko je schované niekde za dverami“ (s. 10), ktoré zatiaľ nemožno otvoriť.
Ktorý z tých príbehov je naozaj môj?
Aj v tejto Vadasovej „africkej“ zbierke próz, podobne ako v jeho predošlých knihách z exotického kontinentu (Liečiteľ z roku 2006, cena Anasoft litera; Čierne na čiernom z 2013. či Rozprávky z čiernej Afriky z 2004) sa ocitáme vo svete, v ktorom platia iné pravidlá ako v tom našom; kde sa stierajú hranice medzi živými a mŕtvymi, racionálnym a iracionálnym, fiktívnym a reálnym.
